Nikdy nezabudnem na ten okamih, keď som ťa prvýkrát uvidel. Bol si malý zajko s nevinnými očami, pričom jedno bolo z časti modré, a jemnou bielou srsťou s čiernymi škvrnami. Vtedy som ani len netušil, ako veľmi mi zmeníš život. Po niekoľkých návrhoch si nakoniec dostal meno Ňufko, a hneď od tej chvíle si sa stal neoddeliteľnou súčasťou mojej existence.

Nikdy by som si nepomyslel, že taký malý tvor môže priniesť tak veľa radosti a potešenia. Prežili sme spolu tri prekrásne roky Ňufko, a každý deň si ma naučil viac a viac o pravom význame priateľstva medzi zástupcami dvoch odlišných svetov - tým ľudským a zvieracím. Bol si mojou bútľavou vŕbou, malinkým tvorom, ku ktorému som sa mohol prichýliť v tých najťažších chvíľach môjho života.

Tvoja priateľskosť a odvaha ma vždy fascinovala. Nebál si sa žiadnych ľudí a ani môjho veľkého psa Baka, ku ktorému si sa vždy odvážne postavil, aby ťa on mohol na oplátku olizovať. Všetci sme boli pre teba rodinou, a ty si nám to vracal svojou oddanosťou a nekonečnou láskou. Každý okamih s tebou bol pre mňa darom.

Ale nebolo to len v radostných časoch, kedy si mi bol oporou. Bol si mojím dôverníkom, ktorému som sa mohol zveriť so všetkými svojimi tajomstvami, radosťami aj starosťami. Tvoja nevýslovná schopnosť počúvať a snáď aj rozumieť mi, bola neoceniteľná. Nikdy si ma nemusel súdiť, len si tu proste bol, aby si mi dal ten pocit, že nie som sám.

Tvoja prítomnosť bola takým malým zázrakom v mojom živote. Priniesol si mi potešenie, aké som nikdy predtým nepoznal. Hravým poskakováním si ma dokázal rozveseliť aj v tých najsmutnejších okamihoch a dokázal si tak, akoby čarovným prútikom, odohnať chmáry z mojich nespočetných smutných raňajškov, plných beznádeje a zúfalstva. Bol si tým svetlom, ktoré som potreboval na prekonanie tmavých ťažkých chvíľ.

Spomínam si, ako som ťa ráno vypustil z tvojej ohrádky a ty si "nenápadne" hopkal do spálne a vyskočil si deťom do postele, aby si im poprial dobré ráno. Taktiež nezabudnem na tvoje neskutočne rýchle šprinty v záhrade, keď som nestíhal sledovať, kam si sa zrazu podel a potom som ťa úpenlivo s obavou hľadal, pričom ty si už objavoval zákutia dvora na opačnej strane domu. Boli to pre mňa nezabudnuteľne nádherné chvíle plné radosti. Svorne a so vzájomným rešpektom sme si nažívali v našej chlapskej bande - ja, ty, pes Bak a tvoji večne uštebotaní susedia vo vtáčej klietke - agapornisovia Kiwi a Mango.

A potom zrazu prišla tá ťažká choroba... Môžeš mi veriť že som sa cítil úplne bezmocný, keď som ťa videl trpieť. Bolo to ako by mi niekto vyrval kúsok srdca. Tajne som dúfal, že ti pomôže poskytnutá veterinárna pomoc. Avšak osud to chcel inak a pánboh mal s tebou svoje vlastné plány. Bojoval si veľmi statočne, ako jediný vieš, až do samého konca.

Tvoj odchod bol pre mňa veľkou ranou a iba Boh vie, že by som si to v tej chvíli s tebou najradšej vymenil. Zasiahlo ma to hlboko do duše, a v srdci mi zostal prázdny priestor, ktorý už bude veľmi ťažké vyplniť. Budeš mi chýbať, Ňufko, viac, ako sa dá vyjadriť slovami.

No aj napriek tomu, že už tu fyzicky so mnou nie si, tvoja prítomnosť zostane žiť v mojom srdci a v mojich spomienkach. Tvoje beťárske oči s modrou škvrnou, tvoja hravosť, tvoja oddanosť, to všetko už navždy zostane vytesané v mojej pamäti.

Ďakujem ti, Ňufko, za všetko, čo si pre mňa urobil. Za všetky tie krásne chvíle, za všetku lásku a oddanosť. Bol si najlepším malým zvieracím priateľom, akého som si mohol priať, a tvoja prítomnosť mi dala niečo, čomu budem navždy vďačný. Žiješ v mojom srdci a spomienka na naše krásne spoločné chvíle ma bude sprevádzať na mojej ďalšej ceste životom. Nikdy na teba nezabudnem, môj verný priateľu a budem ťa ľúbiť do konca svojho života.

Odpočívaj v pokoji milovaný zajačik !