Manuálna práca pre mňa nie je ani láskou, ani sebatrýznením, ale je to skôr cesta k sebarozvoju a spokojnosti so svojím životom. Mnohí by mohli argumentovať, a veruže mi to niektorí ľudia aj vyčítali, že trávim príliš veľa času fyzickou prácou a mohol by som si miesto toho užiť viac voľného času relaxovaním alebo rôznymi inými aktivitami. Avšak, pre mňa je manuálna práca niečím viac než iba nutnou povinnosťou.
Keď som bol malý chlapec, moji rodičia ma naučili hodnote práce. Pomáhanie im s rôznymi úlohami mi ukázalo, že výsledok tvrdej práce a úsilie, ktoré som do nej vložil, môžu byť veľmi uspokojujúce. Myslím si, že táto výchova zo mňa vyformovala človeka, ktorý sa nebojí práce a berie ju ako príležitosť rásť a rozvíjať sa.
Po svadbe som začal bývať v rodinnom dome so svokrovcami, a moje povinnosti sa ešte rozšírili. Staral som sa o pravidelné kosenie rozsiahlej záhrady, čistil rybník, prerábal a budoval kopec vecí. Vytvorenie si vlastnej dielne a zvládnutie rôznych remeselných zručností, ako je zváranie, práca s drevom, vodárčina, klampiarstvo či základné elektrikárske vedomosti, ma fascinovalo a dodnes ma to baví. Tieto zručnosti mi dávajú pocit sebavedomia a nezávislosti.
Rekonštrukcie domov, drevostavby, či vytvorenie vlastnej záhradnej oázy s jazierkom a mólom, sa stali mojou vášňou. Sledovať to, ako sa veci nanovo budujú, menia alebo zlepšujú pod mojou rukou, je ohromujúce. Avšak, musím uznať, že nie vždy to bolo ľahké. Manuálna práca je náročná a často sa musím premáhať, aby som ju dokázal dokončil, keďže mnohokrát som na všetko len ja sám. No práve táto výzva a snaha prekonať seba samého ma posúvajú vpred.
Je tu aj aspekt spolupráce a rodinnej solidarity. Pomoc pri rekonštrukcii domov mojich rodičov a nebohých svokrovcov mi umožňovalo budovať vzťahy so svojimi blízkymi. Každá spoločná práca nám posilňovala vzájomné väzby a dávala nám príležitosť stráviť spolu viac času.
Vytváranie niečoho nového a udržiavanie toho už existujúceho, ma napĺňa a dáva môjmu životu zmysel. Manuálna práca je pre mňa spôsobom sebarealizácie a prejavom lásky k svojim blízkym. Nie je to sebatrýznenie, ale skôr prejav oddanosti a hlbokého presvedčenia, že práca má svoju hodnotu a krásu.